European Accessibility Act (EAA) je už v platnosti: čo to znamená pre WordPress weby a čo spraviť hneď teraz

Európsky akt o prístupnosti (European Accessibility Act, skrátene EAA) vstúpil do praxe. Od 28. júna 2025 musia firmy, ktoré poskytujú webové stránky a digitálne služby spotrebiteľom v Európskej únii, zabezpečiť, aby boli prístupné aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Pre WordPress ekosystém je to výrazný zlom: nejde len o dizajn a „best practices“, ale o reálnu povinnosť, ktorú môžu riešiť kontrolné orgány. Ak webom cieliš na používateľov v EÚ (predávaš, rezervuješ, poskytuješ služby, zbieraš leady), otázka už nie je či riešiť prístupnosť, ale ako a kedy.

Nižšie nájdeš prehľad časovej osi, ako typicky vyzerá vymáhanie, čo hrozí pri neplnení, a hlavne 5 praktických krokov, ktoré sa dajú na WordPress weboch rozbehnúť hneď.

Časová os EAA: čo platí teraz a kde sú prechodné obdobia

EAA sa správa skôr ako postupný proces než ako jednoduchý prepínač zap/vyp. Pravidlá sa líšia podľa toho, či ide o nové služby/produkty alebo o niečo, čo fungovalo už pred 28. júnom 2025.

Nové produkty a služby: prístupnosť od prvého dňa

Každý nový produkt alebo služba spustená po 28. júni 2025 musí byť prístupná už pri spustení.

• Spúšťaš nový e‑commerce web v októbri? Musí spĺňať požiadavky prístupnosti okamžite.
• Vydávaš nový WordPress plugin v novembri? Očakáva sa, že bude prístupný „out of the box“.

Na nové veci sa nepočíta žiadne „odkladné“ obdobie. Regulačné očakávanie je jednoduché: ak niečo staviaš dnes, stavaj to pre všetkých. Pre WordPress vývojárov a agentúry to znamená, že prístupnosť musí byť súčasťou plánovania, dizajnu aj implementácie, nie úloha „na koniec“. V praxi sa dostáva na úroveň bezpečnosti a mobile-first prístupu.

Existujúce služby: prechodné obdobie do roku 2030 (ale nie voľná jazda)

Pri službách, ktoré existovali pred 28. júnom 2025, je definované prechodné obdobie. Takéto služby sa musia dostať do plného súladu najneskôr do 28. júna 2030.

Je lákavé nazvať to „grace period“, ale je to zavádzajúce. Nejde o povolenie odkladať, ale o okno na postupné zlepšovanie. V praxi to znamená:

1. Čakanie ťa znevýhodní. Prístupné weby oslovia viac používateľov, typicky sa správajú lepšie v SEO a zvyšujú dôveru v značku. Ak začneš až tesne pred 2030, prichádzaš o roky benefitov.
2. Sťažnosť môže spustiť konanie aj pred 2030. Ak človek so zdravotným znevýhodnením podá sťažnosť napríklad v roku 2026, úrady nebudú automaticky čakať do 2030. Budú preverovať stav a budú chcieť vidieť jasný plán a dôkazy, že sa web zlepšuje. Najlepšia obrana je roadmapa, dokumentovaný progres a viditeľný záväzok k prístupnosti. Nerobiť nič je najrizikovejší scenár.
3. Veľké zmeny môžu „vynulovať“ deadline. Prechodné obdobie často neplatí, ak urobíš „podstatnú úpravu“ existujúcej služby. Je to sivá zóna, ale kompletný redesign webu, veľká prestavba e‑commerce časti alebo významná zmena funkcionality sa môžu interpretovať ako nová služba. V takom prípade sa môže vyžadovať okamžitý plný súlad, nie až do 2030.

Pointa: rok 2030 je najneskorší možný termín, nie odporúčaný štart. Očakáva sa konzistentný progres a dobrá viera už teraz.

Čo sa stane, keď web stále nie je v súlade

EAA už platí a ignorovanie má reálne následky. Vymáhanie sa môže líšiť podľa členského štátu EÚ, ale typicky ide o štruktúrovaný proces, ktorý je často poháňaný spotrebiteľskými podnetmi. Nie je to o tom, že by niekto „náhodne“ prišiel s okamžitou pokutou – najčastejšie to eskaluje po krokoch.

Ako sa na problém príde: dva najčastejšie spúšťače

1. Sťažnosť spotrebiteľa. Najbežnejšie je, že používateľ so zdravotným znevýhodnením sa nevie dostať k informácii, dokončiť nákup alebo použiť službu. EAA mu dáva jasnú právnu cestu podať sťažnosť na určený národný orgán v jeho krajine.
2. Dohľad trhu (market surveillance). Regulátori robia aj proaktívne audity, najmä v sektoroch s veľkým dopadom ako e‑commerce, bankovníctvo či cestovanie. Web môže byť zachytený v rámci bežných kontrol.

Čo nasleduje po nahlásení: typická eskalácia

Cieľom EAA je dosiahnuť prístupnosť, nie okamžite trestať. Ak je web označený ako problémový, často to prebieha takto:

1. Oznámenie o nesúlade. Prvý krok býva formálne upozornenie. Národný orgán ťa kontaktuje a pomenuje konkrétne bariéry prístupnosti. Zvyčajne tiež vysvetlí, ktoré časti EAA sú tým porušené.
2. Lehota na nápravu. Spolu s upozornením príde primeraná lehota na odstránenie zistených problémov. Toto nie je prechodné obdobie do 2030 – ide o kratší, konkrétny termín, ktorý sa môže líšiť podľa zložitosti nápravy.
3. Eskalácia. Ak upozornenie odignoruješ a zmeny neurobíš v stanovenej lehote, prichádzajú sankcie.

Možné sankcie pri ignorovaní

EAA vyžaduje, aby sankcie boli „effective, proportionate, and dissuasive“ – teda dostatočne významné, primerané a odrádzajúce. V praxi sa to môže prejaviť takto:

• Významné pokuty. Najčastejší scenár. Suma sa líši podľa krajiny: môže ísť o tisíce eur až po percento ročného obratu. Pre malé firmy môže byť aj menšia pokuta citeľná, pre veľké hráče môžu byť pokuty masívne.
• Zákaz alebo obmedzenie poskytovania služby. Pri vážnejších prípadoch môže úrad nariadiť, aby si službu prestal ponúkať spotrebiteľom v danej krajine, kým nedosiahneš súlad. Pre online biznis môže byť blokácia celého trhu v krajine EÚ veľmi bolestivá.
• Stiahnutie produktu z trhu. Ak predávaš digitálny produkt (napríklad WordPress plugin) a je vyhodnotený ako nesúladný, môže vzniknúť povinnosť stiahnuť ho z trhu.

Osobná a trestnoprávna zodpovednosť: V niektorých členských štátoch a pri opakovaných alebo zvlášť závažných porušeniach môžu existovať dôsledky aj na úrovni osobnej zodpovednosti vedenia firmy. Je to skôr raritné, ale podčiarkuje to vážnosť témy.

Okrem práva: reputácia a biznis škody

Aj keď by sa právne sankcie riešili postupne, reputačný dopad vie bolieť rovnako. Verejné označenie webu ako neprístupného podkopáva dôveru zákazníkov a môže poškodiť značku na roky. V dnešnom trhu nie je vylúčenie ľudí len „non-compliance“, ale často aj zlý biznis.

V praxi existujú aj nástroje, ktoré vedia pomôcť s auditom a priebežným dohľadom – napríklad Accessibility Assistant from Ally od Elementor, ktorý je postavený tak, aby zapadol do WordPress workflow.

Prečo sa to týka celého WordPress ekosystému (a prečo je zodpovednosť zdieľaná)

EAA je široká legislatíva, ale dopady na WordPress sú veľmi konkrétne. Či si majiteľ webu, agentúra alebo autor pluginu, každý je súčasťou reťazca, ktorý rozhoduje o tom, či výsledok spĺňa požiadavky prístupnosti.

Majitelia WordPress webov: zodpovednosť je na firme, nie na nástrojoch

Ak web obsluhuje používateľov v EÚ, prístupnosť už nie je voľba. Nezáleží, či priamo predávaš produkty, poskytuješ služby, alebo „len“ cieliš obsahom na publikum v EÚ.

• Zodpovednosť nesieš ty. Pokuty a opatrenia sa budú riešiť smerom k biznisu, nie k page builderu, téme alebo hostingu.
• Každý touchpoint sa ráta. Nejde len o homepage. Prístupná musí byť celá cesta používateľa: produktové stránky, kontaktné formuláre, checkout aj podpora.
• Third‑party nástroje sa počítajú. Rezervačný plugin, e‑commerce rozšírenie, form builder… Ak tieto nástroje vytvoria bariéry, je to problém tvojho webu. Výber tém a pluginov musí byť premyslený.

Prístupnosť sa tým pádom stáva core požiadavkou biznisu, nie voliteľným „feature“.

Agentúry a freelanceri: nové minimum v dodávke a šanca odlíšiť sa

Ak dodávaš weby klientom, tvoje miesto v celom príbehu ešte zosilnelo. Klienti sa budú spoliehať, že dostanú nielen pekný a funkčný web, ale aj web, ktorý je použiteľný a v súlade.

• Chrániš klientov. Mnohí nepoznajú detaily EAA ani technické požiadavky. Keď prístupnosť vysvetlíš a zapracuješ, chrániš ich biznis aj svoje meno.
• Môžeš sa odlíšiť. Agentúry, ktoré vedia preukázateľne riešiť prístupnosť, budú vyhrávať viac výberových konaní a náročnejších projektov.
• Treba upraviť workflow. Prístupnosť má byť zabudovaná do dizajnu, vývoja aj QA: od výberu témy cez preverenie pluginov až po testovanie.

Vývojári pluginov a tém: tvoj kód môže byť rozdiel medzi súladom a problémom

Témy a pluginy sú pre WordPress prístupnosť kritické. To, čo generuješ do HTML, priamo ovplyvňuje, či web prejde testami a či bude použiteľný s klávesnicou alebo čítačkou obrazovky.

• Si súčasťou compliance chain. Ak plugin renderuje neprístupné prvky (napr. formuláre bez labelov alebo slider, ktorý sa nedá ovládať klávesnicou), vytváraš riziko pre svojich používateľov.
• Dopyt trhu sa mení. Agentúry a majitelia webov budú aktívne vyberať „accessibility-ready“ nástroje. Dokumentovanie súladu (napr. vo forme Accessibility Conformance Report) sa stáva predajným argumentom.
• Hrozí, že produkt prestanú používať. Nástroje, ktoré blokujú súlad, pôjdu bokom. Prístupnosť nie je len „dobrá prax“, ale podmienka dlhodobej adopcie.

Pre vývojárov vo WordPress priestore EAA nie je bremeno, ale trhová príležitosť. Tí, ktorí vložia prístupnosť do jadra svojich produktov, nebudú len v súlade – stanú sa defaultnou voľbou pre novú generáciu tvorcov, pre ktorých je inklúzia nevyjednateľná.

Itamar Haim

Aj tu môžu pomôcť nástroje zamerané na workflow, napríklad Ally od Elementor.

5 praktických krokov pre majiteľov WordPress webov

Povinnosť je jasná, ale čo konkrétne spraviť? Dobrá správa: dá sa postupovať štruktúrovane a robiť merateľný progres. Toto je päť krokov, ktoré má zmysel rozbehnúť okamžite.

Krok 1: Urob audit webu (automatizovane aj manuálne)

Nemôžeš opraviť to, o čom nevieš. Audit je kombinácia automatizovaných skenov a manuálneho testovania.

• Automatizované skeny. Sú výborné na typické kódové problémy: nízky kontrast, chýbajúci alt text, formuláre bez labelov. Existujú rozšírenia do prehliadača aj špecializované pluginy. V WordPress prostredí sa dá využiť aj Accessibility Assistant from Ally od Elementor, ktorý kontroluje stránky voči WCAG 2.1 AA (technický štandard, ktorý sa v praxi používa ako benchmark pre EAA) a vráti report porušení.
• Manuálne testovanie. Automatizácia nevie zhodnotiť, či UX dáva zmysel. Na začiatok stačí jednoduchý checklist: – Navigácia klávesnicou: dá sa celý web prejsť iba cez Tab? Dostaneš sa na každý link, button a form field? Je fokus vždy viditeľný? – Test so screen readerom: prejdi web čítačkou obrazovky (NVDA na Windows, VoiceOver na macOS, TalkBack na Androide). Znie obsah zmysluplne? Sú obrázky opísané? Sú linky a tlačidlá jasne pomenované? – Kontrola obsahu: je štruktúra nadpisov logická (H1, potom H2, potom H3)? Sú texty odkazov popisné (napr. „Prečítať celý report o prístupnosti“ namiesto „Klikni sem“)? Je text písaný zrozumiteľne?

Výstupom auditu má byť priorizovaný zoznam úloh, nie len „stav 42 chýb“.

Krok 2: Oprav najvplyvnejšie problémy (high-impact) ako prvé

Nemusíš opraviť všetko naraz. Začni bariérami, ktoré zhoršujú použiteľnosť najviac a pre najviac ľudí.

• Chýbajúci alt text pri informatívnych obrázkoch. Ak obrázok nesie informáciu, potrebuje opisný alternatívny text pre používateľov screen readera. Je to jedna z najjednoduchších a zároveň najdôležitejších opráv.
• Nízky farebný kontrast. Text, ktorý splýva s pozadím, je bariéra pre ľudí so slabším zrakom. Použi online contrast checker a mier na minimálne 4.5:1 kontrastný pomer.
• Vágne texty odkazov. Odstráň „klikni sem“, „viac“, „čítať viac“. Samotný text linku má vysvetliť, kam vedie.
• Chýbajúce labely formulárov. Každé pole v kontaktných formulároch, prihlasovaní aj checkoute musí mať správne naviazaný label, inak screen reader nevie, čo sa vyžaduje.
• Klávesnicová prístupnosť. Každý interaktívny prvok musí byť dosiahnuteľný a ovládateľný klávesnicou.

Tieto „quick wins“ zvyčajne prinesú okamžitý efekt bez veľkých zásahov.

Krok 3: Zverejni accessibility statement (vyhlásenie o prístupnosti)

Accessibility statement je verejná stránka, ktorá popisuje tvoj záväzok k prístupnosti – a zároveň ide o kľúčovú požiadavku v rámci EAA. Mala by byť ľahko nájditeľná (typicky link vo footeri) a obsahovať:

• Tvoj záväzok k prístupnosti.
• Cieľový štandard zhody (napr. WCAG 2.1 Level AA).
• Zoznam známych problémov, na ktorých pracuješ.
• Kontaktné údaje, kam môže používateľ nahlásiť bariéry.

V praxi to robí dve veci: (1) ukazuje transparentnosť a dobrú vieru, čo je dôležité aj pri posudzovaní zo strany úradov, a (2) vytvára spätnoväzbový kanál od ľudí, ktorí narazia na problém.

Krok 4: Prever tému a pluginy (nové aj existujúce)

Téma a pluginy výrazne formujú prístupnosť výsledného webu.

• Témy: ideálne začať s „accessibility-ready“ témou so semantickým HTML, správnou hierarchiou nadpisov a podporou ovládania klávesnicou. Ak má súčasná téma zásadné problémy, môže dávať zmysel migrácia.
• Nové pluginy: pred inštaláciou pozri dokumentáciu a hľadaj informácie o prístupnosti. Pokojne sa opýtaj autora, ako pristupujú k WCAG. Buď opatrný pri pluginoch, ktoré stoja na vizuálnych interakciách bez alternatívy (napr. niektoré slidery alebo pop-upy, ktoré sa nedajú ovládať klávesnicou).
• Existujúce pluginy: sprav revíziu. Nevytvára napríklad social sharing plugin tlačidlá, ktoré nie sú prístupné klávesnicou? Nevytvára form builder polia bez labelov?

V ére EAA je výber WordPress nástrojov viac než len otázka funkcií – je to súčasť udržateľnej zhody.

Krok 5: Monitoruj priebežne (nie je to jednorazový projekt)

Prístupnosť sa dá pokaziť aj bežnou údržbou: nový článok, nová produktová stránka, update pluginu – a zrazu je na webe bariéra, ktorú si si nevšimol.

Preto je dôležité integrovať prístupnosť do rutiny:

• Checklist pri tvorbe obsahu: má každý obrázok alt text? Je štruktúra nadpisov správna? Sú odkazy popisné?
• Pravidelné skeny: naplánuj automatizované kontroly (napr. mesačne alebo kvartálne), aby si zachytil nové problémy.
• Používateľské nástroje na front-ende: zmysluplné je dať používateľom kontrolu nad zážitkom. Front-end widget vie ponúknuť úpravu veľkosti textu, kontrastu alebo zvýraznenia odkazov. Okrem prínosu pre UX je to aj viditeľný signál, že prístupnosť berieš vážne.

Keď sa prístupnosť stane súčasťou údržby, prestaneš hasiť problémy a začneš im predchádzať – a to je základ dlhodobej zhody.

Zhrnutie: prístupnosť je povinnosť dnes – a má to aj jasné výhody

Fáza „pripravujeme sa“ skončila. EAA už ovplyvňuje, ako sa WordPress weby navrhujú, stavajú a rozširujú. Prakticky to znamená: spraviť audit, opraviť kľúčové bariéry, publikovať vyhlásenie o prístupnosti a zaviesť prístupnosť do bežného workflow.

A hoci je súlad právna nevyhnutnosť, dopady idú ďalej než len manažment rizika. Prístupné weby majú väčší dosah, lepší používateľský zážitok a posilňujú dôveru v značku. Inklúzia nie je len správna vec – je to aj racionálne biznisové rozhodnutie.

Kľúčové body (Key takeaways)

• EAA je v platnosti: od 28. júna 2025 je prístupnosť povinná pre weby obsluhujúce spotrebiteľov v EÚ.
• Okamžitý vs. postupný súlad: nové služby musia byť prístupné pri spustení; existujúce majú čas do 2030, ale očakáva sa preukázateľný progres.
• Vymáhanie má zuby: typicky príde najprv upozornenie a lehota na nápravu, ale pri ignorovaní hrozia pokuty, obmedzenia alebo stiahnutie produktu z trhu.
• Zodpovednosť je rozdelená: majitelia webov, agentúry aj vývojári pluginov a tém majú svoju rolu.
• Existuje praktický postup: audit, oprava high-impact problémov, accessibility statement, revízia nástrojov a priebežný monitoring.
• Prístupnosť je aj konkurenčná výhoda: zlepšuje dosah, použiteľnosť, SEO a dôveru v značku.

FAQ: najčastejšie otázky o EAA a WordPress prístupnosti

1) Platí EAA aj pre môj malý firemný blog, ak nič nepredávam?

Záleží od obchodného modelu. EAA sa vzťahuje na produkty a služby ponúkané spotrebiteľom v EÚ. Ak je blog čisto hobby a neponúka služby, pravdepodobne mimo rozsahu. Ak je však blog súčasťou podnikania (napr. si konzultant a blog je marketingový kanál) a obsluhuješ alebo cieliš na klientov v EÚ, potom sa ťa to týka. Kľúčová je komerčná povaha aktivity.

2) Aký je rozdiel medzi EAA a WCAG?

EAA je zákon a WCAG (Web Content Accessibility Guidelines) je technický štandard, ktorým sa v praxi napĺňajú požiadavky zákona. EAA prikazuje, že weby a služby musia byť prístupné, a následne odkazuje na technické benchmarky typu WCAG 2.1 Level AA ako spôsob, ako prístupnosť dosiahnuť. Ak chceš byť v súlade s EAA, potrebuješ sa priblížiť ku konformite s WCAG.

3) Dokáže jeden plugin spraviť celý WordPress web na 100% compliant?

Nie – a pri nástrojoch, ktoré to sľubujú, treba byť veľmi opatrný. Plná prístupnosť je kombinácia technológie, obsahu a dizajnu. Plugin vie byť silný pomocník: skenovať chyby, pomáhať s opravami, generovať vyhlásenie o prístupnosti a ponúknuť používateľské nástroje. Ale automatizácia nedokáže opraviť všetko. Napríklad vie zistiť, že obrázok nemá alt text, ale nevie posúdiť, či alt text, ktorý doplníš, je skutočne zmysluplný a presný. Skutočný súlad vyžaduje nástroje aj ľudský dohľad.

4) Som firma z USA a nemám pobočku v EÚ. Platí pre mňa EAA?

Áno, ak ponúkaš produkty alebo služby spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v EÚ. Dosah EAA sa odvíja od lokácie spotrebiteľa, nie od toho, kde sídli firma. Ak si rezident EÚ vie kúpiť produkt, predplatiť službu alebo stiahnuť aplikáciu, očakáva sa súlad s EAA.

5) Koľko bude stáť spraviť WordPress web prístupným?

Náklady sa môžu výrazne líšiť podľa veľkosti a komplexity webu, aktuálneho stavu prístupnosti a zvoleného prístupu. Pri jednoduchom webe môžu byť náklady minimálne (najmä čas na učenie a opravy). Pri veľkom e‑commerce webe s rokmi historického obsahu to bude väčší projekt. Investovať do dobrých nástrojov a zaviesť prístupnosť do workflow od začiatku býva takmer vždy lacnejšie než veľká dodatočná náprava alebo riešenie pokuty.

6) Automatický skener mi ukázal 100% compliance. Som v bezpečí?

Nie nutne. Automatizované skenery sú dôležité, ale typicky zachytia len približne 30–40% potenciálnych problémov. Sú silné v technických chybách v kóde, ale nevedia zhodnotiť ľudské aspekty použiteľnosti. Nevedia napríklad posúdiť, či je obsah mätúci, či je tok navigácie klávesnicou logický, alebo či je alt text naozaj užitočný. Preto treba kombinovať automatizáciu s manuálnym testovaním.

7) Čo je accessibility statement a naozaj ho potrebujem?

Accessibility statement je verejná stránka na webe, ktorá komunikuje tvoje pravidlá a záväzok k prístupnosti. Áno, potrebuješ ho – je to konkrétna požiadavka v rámci EAA. Vyhlásenie má obsahovať cieľovú úroveň konformity (napr. WCAG 2.1 AA), známe problémy, ktoré riešiš, a kontakt pre používateľov, ktorí narazia na bariéry. Je to znak transparentnosti a dobrej viery.

8) Moja téma sa označuje ako „accessibility-ready“. Stačí to?

Je to veľmi dobrý začiatok, ale nie kompletné riešenie. Accessibility-ready téma dáva základ (čistý kód, správne nadpisy, dobrá klávesnicová navigácia), no prístupnosť webu závisí aj od obsahu, pluginov a úprav, ktoré spravíš. Téma je kľúčový prvý krok, ale nezbavuje ťa zodpovednosti za zvyšok.

9) Ako často treba robiť audit prístupnosti?

Prístupnosť je kontinuálny záväzok. Hĺbkový audit dáva zmysel každých 12–18 mesiacov alebo po veľkom redizajne. Zároveň je dobré robiť častejšie menšie kontroly: napríklad automatizovaný scan každý kvartál a rýchly manuálny test klávesnicou po významných update-och pluginov alebo väčších úpravách obsahu.

10) Kde nájdem spoľahlivé zdroje na učenie sa o webovej prístupnosti?

Dobré zdroje existujú, len majú rôznu úroveň technickej náročnosti. Oficiálne dokumenty WCAG od W3C sú najautoritatívnejšie, ale môžu byť veľmi technické. Používateľsky prístupnejšie materiály ponúkajú organizácie ako Web Accessibility Initiative (WAI) a WebAIM (má výborné články a checklisty). Pomáhajú aj blogy špecialistov na prístupnosť a vzdelávacie materiály od poskytovateľov nástrojov, vrátane Elementor (Ally).